V Prešove pamätník osloboditeľom – hviezda, kosák a kladivo – stojí len na pár krokov od hlavného kostola. Tak je to v nejednom slovenskom meste, a preto aj nejeden tunajší začína svoje rozprávanie rozriešením dilemy, nakoľko je komunista a nakoľko katolík.
Takto s týmito nálepkami – nie nadbytočnými, ale užitočnými a voľne snímateľnými, keď treba – gazdoval pán Derek Ronk.
Meno mu prispôsobili a skomolili na misii v Líbyi, kde strávil tri roky začiatkom osemdesiatych rokov. Dnes má Šarišan 62 rokov a na tie miesta sa vracia cez Google mapy, na youtube pozerá, či ešte majú tie lode a občas si prelistuje album s fotografiami v zelenom obale so zlatým arabským písmom.
1.
Tu sedí dvatsaťpäťročný Derek na palube obrovskej výletnej lode vedľa bazénika, ktorý sa síce nepoužíval, no obrázku dodáva na dojme exotiky a luxusu. Natiahnutý na letnom ležadle v obleku s tenkou kravatou, to najlepšie, čo ponúkali skoré osemdesiate roky. Pred odchodom dostal od štátu pár tisíc korún československých, aby si kúpil nový kufor a dva pekné obleky.
Na loď sa vchádzalo z nábrežia po mostíku ako do budovy. Celá československá misia tam spolu bývala. Sťahovali ich vždy po nejakom čase, takže okrem výletnej lode zakotvenej v prístave Tripolis bývali v luxusnom hoteli nazvanom Brána mora - pán Ronk si stále pamätá pár arabských slov -, ale aj na stiesnenej ubytovni, o ktorej hovorí ako o bývalom americkom bordeli.
Každé ráno ich čakal autobus a zaviezol na základňu. Tu učili Líbyjčanov lietať. Aj takých, ktorí po víkende smrdeli dobytkom, uniformu si zavesili v dome, kde všetci spali pospolu aj s kozami. Za Kaddáfího Arabi presadli zo somára na mercedes, hovorí pán Ronk.