vec.
Referendum o vstupe Slovenska do NATO a o priamej voľbe prezidenta dôležitá vec je - rozhoduje sa v ňom o tom, či slovenská verejnosť vyšle pozitívny signál do tých krajín, kam naši predkovia a známi v priebehu celého 20. storočia odchádzali buď za prácou či vyššou životnou úrovňou, alebo utekali pred nebezpečenstvom. Na konci 20. storočia dostávajú občania SR šancu, aby si svojím rozhodnutím v referende priblížili tento svet bez toho, aby museli emigrovať. Najmä po februári 1948 sa stala západná Európa a celá západná civilizácia priestorom, v ktorom sa dalo slobodnejšie a bezpečnejšie dýchať. Najmä na konci 20. storočia môžu obyvatelia SR priamo svojím hlasom prispieť k tomu, či sa Slovensko stane súčasťou tohto civilizačného priestoru, alebo či zostane najmä útočiskom pre tých, ktorých neuspokojujú domáce pomery. Potrebujú Slováci Západ len na to, aby mali kam utekať?
O hlave štátu rozhodujú občania priamo vo voľbách vo viacerých krajinách, nielen v USA či Francúzsku, ale aj v Poľsku a Rusku. A hoci pre slovenskú verejnosť je viac ako pre okolité krajiny typická akceptácia dejín (t.j. nevzdorovité prijímanie rozhodnutí o nás bez nás a zmierenie sa s osudom), situácia dnes a teraz je iná ako v minulosti - o budúcnosti SR nerozhodujú veľmoci, ale sami občania. Sú vari občania SR na konci 20. storočia menej kompetentní ako občania v iných porovnateľných krajinách?