Tri veci sa dajú tušiť po pátraní po sexuálnom zneužívaní detí na prostitúciu v Trebišove.
Že miestni o detskej prostitúcii oficiálne nevedia, no čo-to sa utrúsi. Z tých rečí vyplýva pocit, že s absenciou zneužívania a detskej prostitúcie to tak jasné hneď nie je. A najmä, že so životnými podmienkami Rómov nielen v Trebišove je to veľmi, veľmi zlé.
Trebišov skryl prostitútky, deti vraj medzi nimi nie sú a syfilis sa týka iba Rómov Čítajte No a jedna vec je istá. Podmienky sa nemajú šancu nijako zmeniť, kým bude platiť, že problémy tých druhých, iných, Rómov, väčšinu netrápia.
Keď minister zdravotníctva chce povolávať pre chýbajúcu pôrodnicu vo Svidníku armádu, no chýbajúce kožné v Trebišove sa mu nezdá problémom.
Keď pre zneužívanie bielych chovankýň domovov okamžite existuje tlak na zrušenie ústavu, no nad rovnako starými dievčatami z trebišovskej osady sa iba mávne rukou.
Keď minister vnútra na tlačovkách hovorí takmer o výmetniciach v osadách, ale podozrenia z vážnej trestnej činnosti (aj majority) v Trebišove mu nestoja za zmienku.
Skúsenosť ukazuje, že keby sme v príbehu jednoducho zmenili obsadenie obetí, reakcia väčšiny by bola iná. A problém by už dávno poznal riešenie.
