Autor je doktorand na Právnickej fakulte v Trnave, spolupracuje s Via Iuris
Na úvod krátke historické okienko, písal sa rok 2007 a Ústavný súd po viac ako šiestich rokoch rozhodol o otázke legálnosti potratov, a to tak, že de facto povedal, že potraty sú legálne. Hodnotová téma, ktorá vždy rozprúdi spoločenskú diskusiu.
Druhý prípad. Jednorazové mimoriadne opatrenia pri výstavbe diaľnic. Ústavný súd odmietol pozastaviť účinnosť zákona a takmer tri roky sa veselo betónovalo v záhradách ľudí, ktorých pozemky neboli vyvlastnené. Nakoniec bol tento zákon vyhlásený ako protiústavný.
A to všetko okorenené bonmotom predsedníčky súdu, že nebolo vhodné o tejto veci rozhodnúť pred voľbami do Národnej rady.
Vyššie uvedené príklady sa môžu zdať ako vzdialené od reálneho života. Teoretické pojednanie o potratoch, vlastníckom práve, ale aj minimálnom plate zdravotných sestier, tzv. Mečiarových amnestiách a mnohých ďalších otázkach.
Akurát, ak sa ocitneme v situácii, že naša tehotná dcéra chce podstúpiť interrupciu a môže alebo nemôže na základe rozhodnutia súdu, zrazu sedí rozhodnutie Ústavného súdu na gauči vedľa plačúcej dievčiny.
Iste, hodnotovo vyhranený príklad, preto skúsme zemitejšie. Diaľnica v záhradke, bez toho, aby bola vyvlastnená a my sme dostali náhradu, mali šancu sa brániť či vôbec niekto skúmal verejný záujem. Ústavný súd vtedy stál opretý o plot a pozeral sa, ako sa namiesto mrkvy zalieva betón.
Úplne nakoniec, a to si neprajme. Ležíte na nemocničnom lôžku a o pol piatej ráno príde nevrlá zdravotná sestra s teplomerom. Vyzerá, že by ho najradšej strčila niekam inam ako do úst. Čudujete sa? Za „432,50 eura“ v hrubom by ste tiež neboli nadšení.
Ústavný súd, ktorý zrušil zákon o minimálnych platových nárokoch zdravotných sestier, tam leží vedľa vás.
Tichý strážca
Každý príklad a metafora má svoje limity. Prečo je však Ústavný súd taký dôležitý aj pre obyčajného človeka? Príklady, o ktorých ste čítali vyššie, sú dôkazom priameho dosahu rozhodnutí Ústavného súdu na život obyčajných ľudí.
