Autor je politológ a ekonóm, zaoberá sa otázkami zmeny klímy.
V rámci nedávnej snahy oboznámiť svet s katastrofálnym stavom nerovnosti Oxfam (medzinárodná charitatívna organizácia, ktorá združuje 13 národných organizácií bojujúcich proti chudobe a nespravodlivosti) pre stromy akosi nevidí les.
Oxfam upútal značnú pozornosť tvrdením, že momentálne existuje „kríza nerovnosti“, ale oveľa dôležitejší fakt celkom zanedbal: v celosvetovom meradle je rozdelenie príjmov menej nerovné ako za posledných sto rokov.
Najlepšie údaje v tomto smere pochádzajú od profesora Branka Milanovica, predtým pôsobiaceho vo Svetovej banke a teraz na Newyorskej mestskej univerzite. Najnovšia aktualizácia z roku 2016 ukazuje, že najmä pre neuveriteľný rast Ázie svetová nerovnosť za posledných niekoľko desaťročí prudko klesá.
Takže vo finále svet nebol takto „rovný“ už vyše sto rokov.
Prístup k vzdelaniu aj k zdraviu
Dialóg o nerovnosti, ktorý Oxfam rozpútal, navyše neberie na vedomie fakt, že pri rovnosti ide o viac než len o peniaze.
Pozrime sa na vzdelávanie a zdravie. V roku 1870, keď boli tri štvrtiny sveta negramotné, bol prístup k vzdelaniu ešte nerovnejší než vtedajšie príjmy. Dnes vedia čítať zhruba štyria ľudia z piatich na našej planéte.
Viac ako polovica všetkých príjmov sociálneho zabezpečenia za posledných 40 rokov pochádza z faktu, že máme dlhšie, zdravšie životy. V roku 1900 sa ľudia v priemere dožívali 30 rokov – pričom dnes sa dožívame 71.
