Mark Lawrence Schrad, Dejiny písané vodkou, preložil Igor Otčenáš, Premedia 2017
Táto kniha zvádza k rýchlemu záveru: namyslený Američan sa vysmieva z národa večne naloženého v liehu. Stačí si lepšie všimnúť Schradov profil, rozsah knihy a v jej závere kvalitný poznámkový aparát. Potom je zrejmé, že tu ide o niečo iné.
Mark Schrad je rusista a politológ. Vedie semináre o ruskej politike a histórii, postkomunistickej demokratizácii i medzinárodnom práve.
Rusko sám „ochutnal“ – študoval na Moskovskej štátnej univerzite i Moskovskej medzinárodnej univerzite. Dlhodobo skúma problematiku alkoholizmu a hnutí za striedmosť, a tak sú Dejiny písané vodkou kvalitnou prácou spájajúcou v sebe obe Schradove „srdcovky“.
S tou vodkou je to vážnejšie. Nejde o mrazivý závan z Východu, z ktorého razí pijatika ani o smutnú ruskú dušu hľadajúcu útechu v ohnivej vode konzumovanej v šialených množstvách. Vodka nie je ani jednoduchým vysvetlením všeobecnej poddajnosti voči nepodarenému osudu.
Účelom knihy nie je hodnotiť alkohol ako taký ani škodoradostne zosmiešňovať ruské opilstvo a povzbudzovať sa v protiruskej hystérii. Schrad sa snaží opísať rôznorodosť spôsobov, akým alkohol ovplyvňuje fenomén politiky v kontexte Ruska.
Podriadenie spoločnosti štátu prostredníctvom alkoholu nie je ruským unikátom. Nikde inde sa však alkohol nestal takou neoddeliteľnou súčasťou štátnych financií a politického ovládania spoločnosti než za ruských autokratických cárov a v období sovietskeho impéria.
„Konzumácia vodky je rovnako prirodzená, ako je prirodzená existencia autokracie – a v Rusku je jedno i druhé také prepletené, že vlastne tvoria rovnakú látku.“
Opití vládcovia
Vodka fungovala na všetkých poschodiach. Opíjali sa ňou na svojich opulentných večerách členovia ústredných výborov a vodkou sa uplácali široké masy.
