Tak sme videli, ako sa u nás pracuje s verejnou mienkou. Kinosála v sereďskom kulturáku bola plná a – podľa očakávania primátora Tomčányiho – ani ruka nezahlasovala za postavenie ubytovne pre cudzích robotníkov.
Pred časom kolovala petícia proti umiestneniu utečencov v gabčíkovskom tábore. V meste sa vtedy hovorilo, že budú chytať pečivo a prenesú tak choroby, dokonca obyvatelia umierali strachom pri predstave, že schovaný terorista určite zaútočí na priehradu a mesto skončí pod vodou ako Liptovská Mara.

Vláda, ktorá sama dúchala do obáv, však jednoducho nasťahovala rakúsky turnus do Gabčíkova. A tak to bude pravdepodobne aj s robotníkmi zo Srbska či Ukrajiny. Premiér bude vypisovať o tom, že nechceme byť ako "predmestie Bruselu", čím dá zapravdu obavám z cudzej pracovnej sily. Zároveň rezort práce už hovorí o kvóte na cudzincov pre podniky.
To prirovnanie k Bruselu nám však nedá. Fico síce maľuje bruselské predmestia v tmavých tónoch, no iste dobre vie, že nás by mali strašiť iné výjavy. Napríklad dediny, kde okrem zopár ľudí, ktorí zostali dožiť, živáčika niet. Kto mal boha pri sebe, šiel za robotou. Bližšie k miestam, kde o ich prácu ktosi stojí.