Autor je operný spevák a otec troch dcér
Ahoj, Peťo.
Všimol si si? U nás na periférii nemáme toľko svetelného smogu ako v metropole. Občas nám dokonca v zime z dôvodu snehovej kalamity na ulici zhasnú a vtedy sa nad nami rozprestrie bohatosť leskločierneho slivkového džemu, ktorý by sa dal normálne krájať na jednotlivé drahokamy, až tak je posiaty žižami hviezd.
Tento stav trvá niekedy aj dva, tri dni, kým medzi nami obvodný elektrikár odborne prepojí popretŕhané napäťové spoje, a práve vtedy sa zastaví čas. Sme zrazu akísi prítulnejší, milší, v kolomaži noci sme si oveľa bližšie ako bežne, nikto nikoho neoslepuje hviezdnymi manierami, nikto zo seba nerobí dačo mimoriadne, skrátka, akoby sme odrazu konečne chápali večnosť tmy a ničotu svetskej slávy.
V takejto chvíli sa mením na dieťa, ktoré sa nebojí nočného bátia, celkom rád vytočím hlavu smer klenutá nebeská báň a rátam. Viditeľných hviezd je cirka šesť- až sedemtisíc, ich počet vždy mierne kolíše, závisí od toho, ako sa presadia svietením a možno aj od môjho uhla pohľadu.
