Sú oblasti, v ktorých slová výhra a prehra majú presný a vecný význam, a o definovaní víťaza a porazeného sa nepochybuje - napríklad Wimbledon či Stanleyho pohár k takýmto priestorom a udalostiam rozhodne patria. Nie je celkom jasné (skôr nie ako áno), či víkendové referendum o vstupe do NATO a o priamej voľbe prezidenta patrí do spomínanej kategórie. Ak by sa totiž uskutočnilo platné referendum so štyrmi otázkami, a občania by sa jednoznačne vyjadrili za alebo proti vstupu do NATO, za alebo proti priamej voľbe prezidenta, dalo by sa hovoriť o víťazstve či prehre istej geopolitickej orientácie. Takéto referendum sa však nekonalo, a preto treba s pojmami ako výhra a prehra narábať dosť citlivo. Napriek povedanému však treba pripomenúť, že zúfalo nízka účasť občanov v "referende podľa vládnej koalície" (také totiž bolo zmanipulované referendum bez 4. otázky) sa inak ako prehra vládnej koalície (čo samozrejme ešte neznamená automaticky výhru opozície) nazvať nedá. Situáciu V. Mečiara navyše zhoršuje skutočnosť, že po zásadnom vyhlásení SDĽ o neprijateľnosti predsedu vlády i parlamentu a po odmietnutí avizovaného okrúhleho stola opozíciou sa po medzinárodnej dostáva i do vnútropolitickej izolácie. To, že v referende prehral Mečiar a HZDS, však znamená súčasne aj to, že šanca vyslať do Európy pozitívny signál o záujme slovenskej spoločnosti stať sa členom NATO, zostala nevyužitá (vinníka za zmarenie platného referenda hľadať netreba, priznal sa sám).