Taký číry príklad vnútrostraníckého úskoku sme naposledy videli, keď Richard Sulík urýchlením voľby predsedu SaS s prehľadom vyšachoval Jozefa Mihála.
V prípade hry o trón KDH je partia ešte o niečo zaujímavejšia, keďže prvý ťah Richardom Vašečkom neurobil Alojz Hlina, ale jeho vnútrostranícki neprajníci.

Na prvý pohľad to pozorovateľovi nedáva zmysel.
Hlina od zvolenia na čelo hnutia urobil takmer všetko správne, vďaka čomu zdvihol jeho preferencie o polovicu (pravda, v prípade KDH to znamená 2,5 percenta, teda čosi na úrovni štatistickej chyby), získal preň významnú županskú funkciu, akú nemalo azda od Rudolfa Bauera (v roku 2001!) a rast sa stále nezastavil.
V KDH ako konzervatívnej strane azda vedia, čo taký konzervativizmus znamená: keďže každá vážna zmena vyvoláva neželané a zväčša vopred netušené náklady, kým nemáme zásadný problém alebo očividne lepšie riešenie, necháme v platnosti status quo.