Ďalší z mnohopočetných impulzov, aby Andrej Kiska nezavrhoval prezidentskú kandidatúru, vyslal do paláca (presnejšie Južnej Kórey) Focus.
Päťdesiatdva percent dôvery, čím predbieha druhého v poradí o dĺžku ulice, je veľká výzva nezahadzovať druhý mandát. S trvale nadpolovičnou dôverou ľudí – ako jediný – tie voľby fakticky prehrať ani nemôže.

Azda iba sériou vlastných chýb, ktorých sa ale – s päťročnou skúsenosťou – nemá prečo dopustiť.
Dá sa namietať, že Kiskov primát je daný nie jeho osobou, ale úctou a bázňou k inštitúcii, ktorú reprezentuje. Nuž, to je presne ten druh pravdy, ktorá sa nedá napadnúť, ale ani s ňou nič robiť, keďže na veci – čiže ideálnej východiskovej pozícii Kisku – nemení zhola nič.