Môže Bašternák „účinne“ oľutovať a trebárs ponosiť v igelitkách tie dva milióny, čo má zaplatiť? A môže Fischer spísať dohodu o vine a treste a ďalej chodiť chodbami nemocnice, kde bral úplatky?
Ako by mal vyzerať spravodlivý trest? Má pri ňom asistovať verejnosť? Alebo nie?
Môžeme sa pýtať, či odpáranie verejného zadosťučinenia od trestu – ako v prípade, keď sa prokurátor a obvinený dohodnú na podmienkach – robí dobrú službu spravodlivosti. Nie je trest, ktorý prebehne za zatvorenými dverami skôr obchodom než vykonaním spravodlivosti?

Áno, šetrí sa čas aj výdavky. Keď namiesto vláčenia sa po súdoch – všimli sme si tiež, ako často ktosi kľúčový ochorie, keď sa priblíži termín pojednávania – sa prokurátor s obvineným dohodnú na výmene za spoluprácu. Aj vďaka tomuto novému „dílu“ dnes Černák rozpráva ako Šeherezáda.
Verejné odsúdenie sa tu však dostáva na druhú koľaj. Detaily zločinu nepreniknú na verejnosť, obvinený si zachová svoju výpoveď mimo súdnej siene či médií. Zločinu sa dostane intimity.