Nazvime to pravidelným rituálom. Správy hovoriace o novej epidémii chrípky, politik možno aj tlačovku zvolá, hygienici zamávajú päsťami a komentátor ukáže na všetkých tých, ktorí sa zase (a zase a zase a zase) nedali zaočkovať.

Videli sme to ikskrát... a ikskrát nás to nikam neposunulo. Naším zlyhaním preto nie je, že sa v roku 2018 bavíme o príčinách chrípkovej epidémie. Naším skutočným zlyhaním je, že sa v roku 2018 ešte vôbec bavíme o očkovaní a jeho potrebe.
Iste, občas svetoví zdravotníci – nevraviac o miestnych nákupcoch a distribútoroch – netrafia správny kmeň a vakcíny nechránia dostatočne, no v krajine, kde je zaočkovanosť proti chrípke aj tak zhruba na úrovni štyroch percent, škoda plytvať časom na čokoľvek ďalšie.