Autor je poradcom europoslankyne Anny Záborskej. Článok vyjadruje súkromný názor autora.
Chceli by ste v eurovoľbách dať svoj hlas popri slovenských kandidátoch aj belgickému federalistovi Guy Verhofstadtovi, francúzskej nacionalistke Marine LePen, alebo bývalému gréckemu ministrovi financií Janisovi Varoufakisovi? Európsky parlament mohol na svojom februárovom plenárnom zasadnutí urobiť prvý krok k naplneniu tejto predstavy.
Nakoniec však návrh na vytvorenie nadnárodných zoznamov kandidátov neschválil.
Spoločná kandidátka do europarlamentu nebude. Slováci získajú mandát navyše Čítajte Svojím rozhodnutím pripravil sklamanie všetkým, ktorí by radi zatraktívnili súťaž európskych strán a hnutí o hlasy voličov. Takéto zápolenie by totiž podľa nich viedlo k väčšiemu záujmu ľudí o európske politické témy. Diskusie s kandidátmi v médiách by oživili a prehĺbili debaty o Európe aj medzi voličmi.
A to všetko by sa nakoniec premietlo do vyššej volebnej účasti, čiže aj vyššej legitimity parlamentu ako inštitúcie.
No hoci je efektné súperenie kandidátov možno najatraktívnejším prvkom zastupiteľskej demokracie, nie je zďaleka jediným, a dokonca ani tým hlavným. Kampaň síce niekedy môže pripomínať reality show a volebná noc finále Eurovízie, od zvoleného poslanca sa však čaká viac, ako fotografia s kyticou, či šekom na vysokú odmenu.
Vyhral právo zastupovať konkrétnych ľudí, svojich voličov.
Ako zastupovať protichodné záujmy
Ako presne by zastupovali svojich voličov poslanci zvolení hlasmi občanov z rôznych členských štátov EÚ? Európski Zelení (Greens/EFA) si to napríklad predstavujú tak, že "fínsky kandidát na zozname konzervatívcov by musel mať odpovede na problémy gréckych voličov, rovnako ako francúzsky kandidát na zozname Zelených by musel vyhovieť potrebám nemeckých, španielskych a iných občanov".
