Po roku úvah a apelov na Andreja Kisku, aby obetoval súkromný život v prospech lepšieho Slovenska, sa môžeme posunúť do fázy číslo dva.
Bude výrazne kratšia, ale o to intenzívnejšia – k myšlienkovej činnosti o tom, ako by mal vyzerať model prezidenta v roku 2019, kde ho nájdeme a čo dobré môže priniesť variant bez Kisku.
Skúsme voľby vnímať ako možnosť vytvoriť kompaktnú mocenskú alternatívu k aktuálnej, hm, širokej vládnej zostave.
Pri kandidatúre Kisku by ho zo zvyku zrejme podporila celá demokratická opozícia. Bez neho to však bude oveľa väčšie disko, kandidáti a strany sa budú navzájom vymedzovať, takže uvidíme, ako im to spolu bude fungovať. Zatiaľ netreba strašiť ani personálnou núdzou, do volieb je ešte vyše roka a je logické, že v stave neistoty sa nikto do boja nehrnul.
