Ak si dožičíme luxus rámcovo veriť odsúdenému zločincovi a agentovi SIS za čias Ivana Lexu, slová Ľuboša Kosíka kreslia desivú realitu deväťdesiatych rokov. Desivú dokonca aj na slovenské pomery.
Kosík: Ako nás vyslali zlikvidovať Fegyveresa Čítajte Na podozrenie zo štátom organizovaného zavlečenia do cudziny či atentátu sme si za tie roky, žiaľ, privykli.
Export štátneho násilia do švajčiarskej cudziny v záujme eliminácie nepríjemného svedka je však celkom nová úroveň.
Akcie, aké opisuje Kosík, si môže dovoliť hŕstka tajných služieb, keď koná v najvyššom záujme štátu, respektíve jeho elít – spomeňme otrávený dáždnik KGB zabodnutý do pravého stehna bulharského disidenta, na komando Mossadu v Argentíne, prípadne na polóniový koktail Alexandrovi Litvinenkovi z dielne FSB. A potom SIS.
Pravdaže, niekomu sa môže páčiť, že v porovnaní s dneškom to bolo výdatné disco, no pamätníci skôr ocenia kultivovanú nudu. Len by prišlo vhod zobudiť z letargie vinníkov.
