Autor je biochemik a pedagóg
Keď ma za komunizmu prepustili zo zamestnania na univerzite, dostalo sa mi privilégia, že som bol zaradený do dlhého radu vzdelancov, ktorých aj v minulosti prenasledovali za to, že vraj „kazili mládež“. Bola to pre mňa česť; veď v čele tohto radu stojí Sokrates.
Áno, ja som „kazil“ mládež; tým, že som od každého študenta žiadal, aby mal vlastný názor, dokázal za ním stáť, ale aj aby bol ochotný ho opustiť, keď sa ukáže, že sa mýlil. Na dvadsať rokov mi bolo znemožnené učiť.
Kým som ešte študoval na pražskej prírodovedeckej fakulte, mal som šťastie na dobrých priateľov. Na svojej dizertácii som pracoval v budove na Viničnej ulici, kde začínal svoju kariéru aj Albert Einstein. So spolužiakmi sme diskutovali o všetkom možnom, hlavne o povahe sveta a života.
