Článok pokračuje pod video reklamou
Petr Šabata pracuje v Českom rozhlase
Rutger Bregman: Utopie pro realisty. Vydala Euromedia Group, Praha, 2017.
Žijeme v Zemi hojnosti, o akej minulé generácie len snívali, a predsa nás niečo trápi. Mladý holandský historik Rutger Bregman si myslí, že je to neschopnosť mať smelé plány. Napísal o tom knihu Utópia pre realistov, v ktorej navrhuje základný príjem pre všetkých, pätnásťhodinový pracovný týždeň a otvorené hranice, aby sa aj chudobní mohli podieľať na bohatstve tohto sveta.
A prináša veľa výborných vecných argumentov, ktoré uspokoja aj pochybovačov a vyrývačov.
„Počas zhruba 99 percent svetových dejín bolo 99 percent ľudí chudobných, hladných, špinavých, vystrašených, hlúpych, chorých a škaredých,“ začína autor svoj opis dneška. „Kým v roku 1820 žilo 84 percent svetovej populácie v extrémnej chudobe, dnes je to menej ako desať percent.... V súčasnosti trpí na svete viac ľudí obezitou než hladom.“
K tomu, že sa svet zmenil na nepoznanie a dramaticky sa zlepšila situácia najslabších a najchudobnejších, prispeli podľa Bregmana predovšetkým vizionári. Ľudia, ktorí načrtli odvážne, v tej chvíli nemysliteľné ciele. Bez nich by sme neboli tam, kde sme. Ako povedal Oscar Wilde: „Pokrok je uskutočňovaním Utópie.“
A čo sa so svetom deje teraz? „Skutočná kríza našej doby, mojej generácie, nespočíva v tom, že by sme si nežili dobre... Nie, tá kríza spočíva v tom, že nedokážeme prísť na nič lepšie,“ formuluje autor východisko. A keď sa k pomenovaniu nových veľkých vízií nikto nemá, ponúka autor svoje.
Keď americký vizionár Elon Musk pred pár dňami poslal do vesmíru raketu Falcon Heavy, ktorá má v budúcnosti lietať na Mesiac a Mars, milióny divákov pri televízoroch a počítačoch to dojalo a na sociálnych sieťach vyjadrovali po dlhej dobe hrdosť na ľudstvo. V politike sú dnes úspešní odvážni vizionári typu Emmanuela Macrona alebo Justina Trudeaua.
Že by na tých snoch, víziách či utópiách niečo bolo?
Rozdávať peniaze všetkým?
Najväčšiu časť knihy a najviac energie venuje autor základnému príjmu, teda pevnej, nie zanedbateľnej sume peňazí, ktorú by štát vyplácal všetkým svojim občanom bez toho, aby sa na čokoľvek pýtal. Miliardárom, sociálne odkázaným, pracujúcim, nezamestnaným, ľuďom, ktorých nahradia roboti a umelá inteligencia, deťom, proste všetkým...
Zmyslom by bolo odstrániť zložitý systém sociálnych dávok a úplne sa zbaviť chudoby. Keď vyšla kniha v Holandsku, rozvírila sa debata o základnom (univerzálnom, zaručenom alebo tiež nepodmienenom) príjme v celej Európe. Pretože Bregman priniesol ďalšie seriózne argumenty za.
