Údajný deal Kiska-Fico, ktorý tak rozčeril verejnú hladinu, by smutnej riekanke, že v slovenskej politike je možné všetko, dal ozaj kráľovskú pečať na čelo. Podmienečne „dal by pečať“ preto, lebo menovanie premiéra ústavným sudcom, či dokonca predsedom ÚS – čo má byť teda ten predmet dohody – nedáva zmysel zo strany Kisku.
Nevidieť totiž životaschopný dôvod, ktorý by na odchode z verejného života – k čomu je údajne rozhodnutý – nútil Andreja Kisku znehodnotiť svoj politický odkaz. Demokratická verejnosť si ho primkla k srdcu ako takého, ehm, slovenského Havla, nositeľa v politike čoraz väčšmi nedostatkových cností.
Darovať luxusný exil v Košiciach Bašternákovmu nájomníkovi by odkaz štyroch pozitívnych rokov prepísalo (zničilo) ešte aj bez ohľadu na to, čo by nový sudca vyviedol slovenskej ústavnosti a demokracii nasledujúcich 12 rokov.
Keby Kiska zamýšľal opäť kandidovať, dávala by azda rácio špekulácia, že za mier so Smerom a pokoj v dome (paláci) ponúka Ficovi luxusný exil v Košiciach aj s (takou dôležitou) imunitou. I tak by šlo o morálny kompromis, nekompatibilný s verejným obrazom Kisku, ale akési rácio by tu bolo.
