Nie je jasné, či pred desiatimi rokmi, keď Fico I uplatil Kórejčanov, aby zakotvili vo Voderadoch, už bolo zreteľné, že LCD obrazovky nie sú biznis na tri generácie, ale iba tak na plusmínus tri roky.
Aj keby to zreteľné nebolo, presun Samsungu do Galanty je ďalší z obrazov efemérneho života a prínosu takzvaných stimulov, ktorými slovenské vlády nadbiehali – a Fico III stále nadbieha – zahraničným investorom.

Vo Svidníku či kdesi pri Snine by sa azda aj tých 10 rokov pardonovať dalo.
„Zatiahnuť“ gigantu, akým Samsung je, z verejného rozpočtu mzdy asi 500 zamestnancov na roky dopredu však bolo v regióne s trojpercentnou nezamestnanosťou, najjemnejšie povedané, neprezieravé.
Najhoršie na príbehu je, že – vysoko pravdepodobne – montovňa televízorov nebude posledným útekom po vyfučaní stimulov, keď ďalšia výroba by bola už čistou stratou