AUTORSKÁ STRANA EVY BORUŠOVIČOVEJ

Nevinné deti?

Šikanovanie sa nám často odohráva pred očami a my sa dívame opačným smerom.

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

Riaditeľke základnej školy prišiel večer mail od žiaka siedmej triedy. Znel: „Si hnusná tučná krava. A z toho tvojho oranžového svetra sa mi chce grcať.“

Riaditeľka sa začudovala, odosielateľa totiž poznala ako výborného žiaka s nekonfliktnou povahou a oranžový sveter pokladala za nadčasovú súčasť svojho šatníka. Na druhý deň sa v zborovni dozvedela, že aj iným učiteľom žiak rozoslal impertinentné odkazy. Dala si ho teda zavolať do riaditeľne, aby sa ho spýtala, čo má za problém.

Žiak prišiel bledý a hodnú chvíľu nechápal, čo to vlastne urobil. Keď konečne pochopil, zrútil sa. Písanie urážok učiteľom v jeho mene bolo vyvrcholením niekoľko mesiacov trvajúcej rafinovanej šikany, ktorú zažíval od spolužiakov v triede.

Článok pokračuje pod video reklamou

Si iný, tak trp!

Keď trinásťročnej dcére mojej kamarátky robili v škole peklo spolužiačky, ktoré o nej vypisovali strašidelné veci po sociálnych sieťach, radili sme, ako sme najlepšie vedeli. A s hrôzou sme zistili – my, dospelí a v živote etablovaní ľudia – že máme takmer všetci nejaké skúsenosti so šikanou a ešte vždy, desaťročia po tom, ako sa to stalo, máme stiahnuté hrdlo, keď o tom máme hovoriť.

Kedysi dávno sme boli obeťami. Príliš dobre sme sa učili alebo nám niečo fatálne nešlo. Boli sme príliš introvertní. Alebo extrovertní. Mali sme otca v base alebo alkoholika alebo naša mama bola Ruska. Alebo sme niečo vyhrávali. Odlišovali sme sa.

Tak ako kamarátka, ktorá zažila, keď jej spolužiačka položila na lavicu papier s oznamom, kto všetko ju nenávidí a pod tým podpisy takmer celej triedy. Ako kamarát, ktorý nemohol ísť v škole na záchod, pretože ho tam bili a opľúvali. Kamarátka, ktorá musela čeliť verejnej petícii, že ju jej spolužiaci nechcú na lyžiarskom zájazde. A všetci sme zažili to vylúčenie z kolektívu, tie nekonečné dni, keď s nami nikto neprehovoril a ak aj, tak len posmeškami, šírili o nás ponižujúce správy, prichádzali sme o perá, o desiatu, o posledné zvyšky dôstojnosti.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C58PR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C58PR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Kuzminová podala skvelý výkon a vyhrala šprint v Ruhpoldingu

Paulína Fialková skončila v druhej desiatke.

Neprehliadnite tiež

Do každého počasia (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Alenkin mail-list, hon na expatov a hate speech po poľsky

Slovenských expatov z Londýna neprivlečiete.

DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Kde je hranica medzi názorom a zlom?

Žiadna myšlienka nie je imúnna proti zneužitiu.

Píše Juraj Šeliga

Pochodeň otázok. K výročiu upálenia Jána Palacha

Ako to vlastne je? K čomu prispieva dobrovoľná obeta nevinného?

Stĺpček Osmelené

Hanbím sa. A možno by sme to mali robiť všetci

Ostych niekedy môže zachrániť povesť aj život.