Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
V uplynulých dňoch a týždňoch sa v našich zemepisných šírkach opäť dostala na scénu údajná hrozba terorizmu. V kampani pred prezidentskými voľbami v Česku sa hralo aj migračnou kartou, pričom migranti sa, či už explicitne, alebo implicitne, spájali aj so zvýšeným rizikom terorizmu. Na Slovensku, aj v nadväznosti na schôdzku predstaviteľov V4 v Budapešti, premiér zopakoval svoje mantry o ochrane bezpečnosti krajiny a potrebe zabrániť tvorbe ucelených moslimských komunít.
Odhliadime od toho, že sa k nám žiadni exotickí migranti nehrnú, aj od toho, že ak ide o utečencov, ktorým ide o život, je našou elementárnou morálnou povinnosťou im pomôcť, ako aj od toho, že oveľa väčšou hrozbou, ako virtuálna imigrácia je reálna emigrácia schopných mladých ľudí. Pozrime sa teraz na problém terorizmu a bezpečnosti z trochu netradičného uhlu pohľadu.
Podľa Wikipedie je terorizmus definovaný ako: „súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania... hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Okrem individuálneho terorizmu existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni“.
Teroristi či vlastenci?
Teraz sa pokúsme aplikovať túto definíciu na slovenskú realitu. Máme tu samovražedných atentátnikov, alebo aspoň indície, že by mali záujem na Slovensku zasiahnuť? Nie
Pôsobí tu nejaká náboženská či iná skupina, o ktorej by sa dalo povedať, že sa otvorene hlási k teroru či terorizmu, alebo verejne obhajuje to, čo robí tzv. Islamský štát? Nie
Ale áno, máme tu rôzne prejavy násilia – dokonca aj organizovaného a masového, a začiatkom leta 2015 sme boli ich svedkami aj v Bratislave, ale neorganizovali ich žiadni imigranti, utečenci ba ani obávaní islamisti, ale naopak ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú slovenskí vlastenci.
