Po bývalých nomináciách Smeru je Tomáš Drucker určite osvieženie na zdravotníctve.
S komunikačnou zdatnosťou, ktorou je obdarený, šíri zvesť o sebe ako nositeľovi pozitívnej zmeny. Žiaľ, v polovici mandátu, ktorá sa práve napĺňa, sa vŕšia skôr pochybnosti.

Druckerova filozofia – aj drobné zlepšenia v medziach zákona sú výsledok – sa zráža s ideologicky zaseknutým premiérom.
Keď nedávno zatrhol doplnkové ordinačné hodiny, jasne tým ukázal, akú averziu cíti aj k najmiernejšej „reformácii“.
Manévrovací priestor, ktorý mu dopraje predsudkami obrastený Fico, je do tej miery limitovaný, že nič zásadnejšieho – trebárs vymedzenie starostlivosti hradenej z poistenia – sa nedá vytvoriť.
Drucker čoby flexibilný človek sa ale s obmedzeniami naučil žiť, takže kasting na nového ministra zdravotníctva, aký Fico zvykne organizovať po dvoch rokoch jedného vo funkcii, sa tentoraz zrejme neuskutoční.
Ako reformátor Drucker neprepíše dejiny, avšak ako hlava rezortu, ktorá vydržala pod Ficom celé štyri roky, má šancu.