Autorka je učiteľka na I.stupni na ZŠ
Článok Jozefa Tinku, viceprezidenta Rady pre práva dieťaťa SR, sa ma bytostne dotýka. Pretože tú traumu spolu s takto skúšanými deťmi prežívam.
Takéto deti budú po zverení do rúk matiek mnohé zanedbávané i naďalej. Nemyslím tým starostlivosť o domácnosť, o oblečenie detí, ale budú zanedbávané sociálne. A ponesú si to ako ťažký batoh celý život.
Chráňme deti pred peklom na súdoch Čítajte Mám takúto skúsenosť: Posudok, ktorý bol záznamom rozhovoru psychologičky s maloletými, bol doručený po polroku od sedenia s deťmi. Tento nesúrodý elaborát rozsahom asi 40 strán odpísal otca, ktorý mal záujem o striedavú starostlivosť.
Na ilustráciu: v posudku dátum narodenia nepatril jednému z detí, podobne aj ich priezviská, či dátum sobáša. Bol to však najdôležitejší dokument v súdnom konaní. Stotožnila sa s ním i pracovníčka sociálneho úradu, ktorá sama uznala, že podmienky sú u druhého rodiča lepšie, ale posudok odborníčky ju presvedčil o opaku.
“Ak sa naše súdnictvo nepoponáhľa v tejto oblasti konať, budeme zbytočne rozprávať, čo všetko majú „na svedomí rozvrátené rodiny“, aké krivdy sú rozvodmi páchané na deťoch.
„
Aby nedochádzalo k takýmto prešľapom bolo by snáď vhodné detailnejšie sa danému spisu venovať, prípadne navštíviť deti v škole, či predškolskom zariadení, alebo rozšíriť právomoci sociálnych pracovníčok. Meno nebudem uvádzať, mojim záujmom nie je niekomu škodiť. Dúfam, že sa dotyčná pani psychologička v tomto článku nájde a zamyslí sa nad sebou.
Pokiaľ viem, rozhovor s deťmi by mal prebiehať v pokojnom prostredí, bez účasti rodičov, ale podotýkam oboch. A nie, že sa neprítomnosť vzťahuje iba na jedného z rodičov. Takéto jednanie v samej podstate deťom ubližuje. Dieťa koná v strachu a hovorí to, čo mu bolo druhým rodičom nakázané, pretože mu bola za to sľúbená odmena.
Dobrý psychológ bezprostredným rozhovorom s dieťaťom veľmi rýchlo zistí a objaví tajomstvo detskej duše a ako je „vymývaný jeho mozog“, aby dieťa získalo čo najväčší odpor a odstup od toho druhého rodiča. K tomu nie sú potrebné stohy tabuliek, stačí odbornosť a ľudský prístup.
Ak sa naše súdnictvo nepoponáhľa v tejto oblasti konať, budeme zbytočne rozprávať, čo všetko majú „na svedomí rozvrátené rodiny“, aké krivdy sú rozvodmi páchané na deťoch, keď samotné súdy sa zubami-nechtami bránia striedavej starostlivosti.
Je načase dať deti na piedestál, ktorý im v tomto prípade patrí, čiže dať im oboch rodičov aj po ich rozchode a tak skoncovať so zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní.
Každé jedno dieťa potrebuje oboch rodičov, ale nie iba na papieri.
Autor: Oľga Kucková
