Autorka je ekonómka
Jaromil, hlavný hrdina Kunderovho románu Život je jinde, sa vzdá noci s krásnym dievčaťom, lebo sa hanbí za svoju spodnú bielizeň. História nemusí do príbehu vstupovať len v podobe tajnej polície, píše Kundera, niekedy doň vstúpi v podobe širokých, vyťahaných spodkov.
Po februárovom prevrate sa podľa neho stala elegancia politickým prehreškom. Nedá sa však nevšimnúť jeho opatrný optimizmus: "nakoniec, bolo pár rokov po vojne a stále bola núdza".
Kundera písal o mužoch, ktorí nosia športové trenky namiesto spodnej bielizne, ako o zábavnej kuriozite, o veci minulosti. Možno mu to koncom šesťdesiatych rokov, keď román písal, tak naozaj pripadalo. V roku 1987, dva roky pred pádom komunizmu, však bola spodná bielizeň stále nedostatkovým tovarom.
Slipy nemáme
Redaktor vstupuje do pražského obchodu a pýta sa na bavlnené tričko s krátkym rukávom.
"Nemáme," odpovedá predavačka.
"Plavky?"
"Iba veľké veľkosti."
"Čo ešte nemáte?"
"Dámska bielizeň. Pánska bielizeň. Detské slipy sme nemali už štyri mesiace."
V ten istý deň sa koná stranícko-ekonomický aktív organizácií riadených Ministerstvom obchodu Československej socialistickej republiky.
Konštatuje sa, že realizácia záverov XVII. Zjazdu KSČ v oblasti obchodu a verejného stravovania nenapreduje potrebným tempom. Zoznam nedostatkového tovaru sa rozrástol o textil, obuv a tovar pre deti. Plán sa plní, ale výrobcovia nevyrábajú to, čo zákazníci naozaj chcú.
