Deväťstosedemdesiattisíc fyzických osôb v exekúcii a 3,7 milióna prípadov je správa, ktorá znie, že život na dlh sa v SR stal pandémiou. Hoci stĺpček tušil zradu, takmer každý piaty Slovák v insolvencii je vec až neuveriteľná.

Otázka na finančnú gramotnosť národa, ktorá sa vnucuje, sa určite nevzťahuje na všetkých 970-tisíc. Značnú časť dlhovej kavalérie totiž tvoria špekulanti, ktorí generálny pardon, čo trúbi koalícia, už dlho očakávali a teraz víťazne vítajú. Dočkali sa, čo je hneď jeden z argumentov hovoriacich proti amnestii.
Nuž, vlastne dočkali, ako dočkali. Koaličná nerozhodnosť, či odpustiť iba úroky, alebo aj istinu, robí z celej amnestie – zatiaľ – nedovarený a nedopečený kus. Dlžníci totiž stále nemajú jasno, koľko im zostáva platiť, a či vôbec niečo.
Pri plnom vedomí, že čakanie na dlžníkov je ako na Godota, neprekonateľný morálny problém takejto amnestie je v tom, že štát presvedčil slušných dlžníkov, že niet väčšej hlúposti a zbytočnosti, než splácať úver (poistenie) načas a v plnej výške.