Mám priateľku, ktorá najmenej raz do týždňa pocíti neodolateľnú potrebu vkročiť do obchodu a obdarovať sa nejakým novým zvrškom. Napriek tomu, že doma má desiatky rovnakých či prinajmenšom podobných.
Mám brata, ktorý vždy netrpezlivo čaká na nový model iPhonu alebo takej či onakej značky náramkových hodiniek. V mojom okolí pribúda ľudí, ktorí čoraz viac času trávia nákupmi či aspoň premýšľaním o tom, čím si najbližšie „urobia radosť“.
No aby som nehľadal triesku iba v oku blížneho, pred mesiacom som si kúpil nový fotoaparát. Má väčší obrazový senzor ako ten predošlý, viac megapixelov, vyššie IQ a má aj brilantnú ostrosť, ale ruku na srdce: naozaj som ho potreboval?
Nepodľahol som syndrómu GAS (Gear Acquisition Syndrome), teda syndrómu nákupov nových zariadení, a to všetko s vedomím, že žiadny fotoaparát ešte z nikoho lepšieho fotografa neurobil?