Vyhlásenie pašu Erdogana, že Turecko bude pokračovať v „čistení“ provincie Afrín od kurdských bojovníkov, kým ju nevyčistí, je po mesiaci invázie akoby odkazom, že druhá najpočetnejšia armáda NATO je v Sýrii v problémoch.
Pričom – dodajme my – niet ani náznaku riešenia (usporiadania), ktoré by malo nastať po tom, keď zbrane zmĺknu. Alebo nezmĺknu vôbec?

Situácia na bojisku (i v diplomacii) je dokonale neprehľadná. Napríklad, kedže novinári z miesta zutekali, v tejto chvíli nevedno, kto je pánom v Afríne.
Zrejmé je iba jedno: V regióne prítomný hráč – Rusko – je priamo zainteresovaný na neriešení a prehlbovaní turecko-sýrskeho(kurdského) konfliktu.
Medzi Netanjahuom, ktorý Putina osobne varoval pred účasťou v ose Teherán-Damask-Moskva, a menovanými spojencami, a ďalej Tureckom a USA, sa Rusko snaží balansovať. A to tak, aby si obhájilo povesť najvplyvnejšej mocnosti v regióne, čo je renomé, ktoré mu Obama/Trump darovali.