Thilo Sarrazin, Přání otcem myšlenky (Evropa, měna, vzdělanost, přistěhovalectví – proč politika tak často selhává)
Sarrazin má v najnovšej knihe ambíciu predstaviť sa viac ako mysliteľ než obyčajný provokatér. Hneď v úvode sa hrdí celoživotným tréningom rozoznávať z intelektuálneho i profesionálneho hľadiska príčiny nesprávnych rozhodnutí.
Čitateľ má v tejto knihe dostatok príležitostí rozmýšľať, či ide o naozaj poctivého intelektuála, ktorý v Lutherovom štýle nemôže nijak inak alebo má dočinenia s ďalším z radu zatrpknutých starších pánov neochotných ustúpiť.
Sarrazinovo intelektuálne putovanie má niekoľko podozrivých znakov. Hneď v úvode označuje utečeneckú a prisťahovaleckú politiku spolkovej vlády za utopickú. A za najväčšiu chybu nemeckej povojnovej politiky.
Potom už len vyberá z dejín politického myslenia všetko, čo dá tomuto názoru intelektuálny punc. Hľadanie praktických dôsledkov intelektuálnej práce však zvykne bežať v opačnom poradí.
Na iných miestach intenzívne pracuje so štatistikami a číslami. Skeptici dávno vedia, že vyselektovať tie „správne“ čísla je najmenej. Na iných pracovných stoloch si autori poslúžia odlišnými číslami, aby došli k úplne protichodným záverom.
Utópie, na ktoré ukáže
Úvodná politologická časť Sarrazinovej knihy obsahuje koncentrovaný prehľad dejín utópií. Na chvíľu je z autora nudný profesor.
Viacnásobne upozorňuje na nedokonalosť ľudských snažení, pričom práve v priestore politiky majú ľudské nedostatky praktickú relevanciu. Okrem toho len „v láske, náboženstve a politike je možné dlhodobo ľpieť na svojich snoch“.
Utópie a sny sa tvária ako plody morálky, ale „ak má byť politika úspešná, s meradlami morálky si nevystačíme“.
