Autor je ústavný právnik
V republike, akou je tá naša, je Istanbulský dohovor už dnes mŕtva litera, to vieme. Každý máme plné právo na názor, či je to dobre alebo zle. Ale akokoľvek nepríjemné to môže byť, hádam sa, najmä pre budúcnosť, oddá povedať si v rubrike „ústavný (ne)poriadok“ pár slov na tému pravidiel, ktoré jeho skonu asistovali.
Fico nedá súhlas na ratifikáciu Istanbulského dohovoru, prekáža mu definícia manželstva Čítajte Po prvé, ratifikácia je výlučne v kompetencii prezidenta, ani vláda, ani parlament medzinárodné zmluvy neratifikujú. Nikdy, žiadne, ani túto nie. Vláda môže zmluvu dojednať, ak na ňu takúto právomoc prezident preniesol, a parlament s ňou vyslovuje súhlas. Ratifikáciou prezident nemá koho poveriť, má na ňu monopol.
Po druhé, ak má byť dôvodom na nepredloženie medzinárodnej zmluvy do parlamentu jej nesúlad s ústavou, je na čase prezradiť si také malé tajomstvo: ústava už od roku 2001 obsahuje pravidlo, že súlad dojednaných medzinárodných zmlúv s ústavou posudzuje Ústavný súd. Ak vysloví čo len čiastočný nesúlad, zmluvu nie je možné ratifikovať, a preto nemá zmysel predkladať ju do parlamentu.
