V otázke vrtuľníkov M-17, ktoré zrazu prestali lietať, sa stretávajú dva známe motívy.
Ruská výroba a sprostredkovatelia. Našťastie, letecké katastrofy nie sú každý deň, takže výpadok záchranných a pátracích služieb, resp. ich dočasný presun na rezort vnútra, prežijeme bez ujmy.
Ešte i keď jeden stroj, ktorý bude na obrane čoskoro sprevádzkovaný, je na výkon tejto služby stále málo.

Dve tragédie v nedávnej minulosti, na ktorých M-17 participovali, dosť protirečia názorom rozšíreným v armáde, že napriek staršiemu veku sú to vraj spoľahlivé stroje.
Keďže v rezorte obrany vládne SNS, poukazovanie na bezpečnostné (aj politické) riziká ruskej techniky nepovedie k náprave.
Sprostredkovateľom, ktorí armáde zabezpečujú opravy M-17 v Rusku, sa dá len blahoželať.
Ak existujú tzv. „historické zmluvy“, na základe ktorých sú tieto opravy súkromný biznis niekoľkých firiem, tak ich treba vypovedať.
Títo sprostredkovatelia sú v „systéme“ ako medzičlánok len preto, aby peniaze na súkromné účty neodtekali priamo z rezortu obrany.