Vraj ako dobre, že prskáme, a tak nám treba, že Istanbulský dohovor neprešiel. Veru, tak nám treba. Ale nie niektorým, všetkým. Ktosi by napríklad mohol premiérovi poslať faktúru za prácu, ktorú jedným svojím vystúpením vyhodil do luftu.
Napríklad také ministerstvo práce, ktoré má pod sebou odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, sa určite poďakuje. Viedlo opakovane kampane proti rodinnému násiliu, a to čosi stálo úsilia aj peňazí, našich aj úniových.
Pre lepšiu predstavu to znamená, že jednou rukou tlačíme peniaze do osvety a druhou urobené rozmetáme.
O čom je spor o Istanbulskom dohovore (otázky a odpovede) Čítajte A áno, hovoríme tu o osvete, nie o "gender ideológii". Lebo rozširovanie slobôd a odstraňovanie prekážok ženám nepovažujeme za ideológiu, či áno? Radi si sami odpovieme, že stačí nakuknúť do ústavy.
Tam sa píše, že sme si rovní v dôstojnosti a právach. Bez ohľadu na pohlavie. Lenže na napĺňaní tej litery treba aj nejakú robotu urobiť, sama sa nevykoná.
A že tu ktosi proti tomu kampaňoval v duchu, vraj ženy budú muži a deti budú ohrozené a podobne?
Také obavy zneli, aj pri volebnom práve či nástupe žien do práce či funkcií, tu treba len vysvetľovať a tlmiť vášne, z ktorých podaktorí žijú.
