Na prvý pohľad neznie nič absurdnejšie. Porovnávať náboženských fanatikov s hulákajúcou bandou, ktorá aj keby na to mentálnu kapacitu mala, nikdy v ruke nedržala trebárs Marxa.

Nič nie je predsa odlišnejšie ako stredovek pretláčaný ešte aj v 21. storočí do morálnych imperatívov a nenávistná protináboženská, a vo svojom dôsledku aj protiľudská ideológia marxizmu-leninizmu. Lenže... čosi spoločné sa nájde: fanatizmus, ktorý je rovnaký a rovnako nebezpečný.
Keď chce pochodujúca masa na námestiach zoštátňovať a prikazovať, ako má zvyšok spoločnosti premýšľať a žiť, nijako sa nelíši od podobného presadzovania hodnôt ktoréhokoľvek náboženského fanatizmu blúzniaceho o ohrození trebárs rodom. Ešte aj ten mesianistický komplex a vytrvalá snaha situovať sa do pozície obete majú spoločné.