Obraz zo zákulisia Slovenských brancov sa môže niekomu javiť úsmevný.
Dvadsaťjedenročný chalan kričí na mladších aj starších, aby poslúchali, aby cvičili, aby z nich boli správni vojaci. A za ich chrbtom sa smeje, ako im dá čísla, zakáže im hovoriť a ako z nich urobí neľudí.

Robí to isté, čo v minulosti všetci tí vodcovia, duceovia či führerovia. A ešte sa pritom perverzne usmieva s istotou zákonnej nepostihnuteľnosti.
Dá sa nad tým mávnuť rukou, povedať si, že je to len hra pre dve stovky mladých.
Ide však o desivý pohľad na súčasnú realitu, v ktorej štát toleruje existenciu jednej z najväčších paramilitárnych skupín v strednej Európe s linkami na Rusko.
Už to nie je maškaráda v uniformách, akou sa predvádzal pred desiatimi rokmi Kotleba. Títo ľudia sa učia strieľať, bojovať a zabíjať.
Falošná je ich hra na neutralitu. Nemusia rovno pomáhať v Rusku. Stačí, ak sa raz pokúsia so zbraňou v ruke preniesť to, čo skutočne majú v hlavách, z lesov do našich miest. Lebo tým motívom nie je ochrana Slovenska, ale nastolenie totality.