Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
My slovenské ženy si myslíme, že žijeme v spoločnosti, v ktorej máme rovnocenné postavenie s mužmi. Zarábame, nosíme minisukne a plavky a nikto nám nezakazuje šoférovať. Nerovnosť a diskriminácia sa v našich predstavách spája najmä s moslimskou šatkou na hlave, Orientom a Afrikou.
Preto si aj myslíme, že debata o Istanbulskom dohovore či ešte predtým hnutie #metoo sa nás vlastne nijako netýka.
No v skutočnosti sme ako tá žaba v hrnci s vodou, ktorú postupne ohrievajú. Už sme sa narodili a vyrástli v spoločnosti, ktorá je presiaknutá predsudkami a stereotypmi, preto veľkú časť z nich vôbec nevnímame.
Nie je náhoda, že tri zo štyroch najvyšších ústavných funkcií (prezident, predseda parlamentu, premiér a predsedníčka Ústavného súdu), obsadzujú pravidelne (s výnimkou Ivety Radičovej) muži, ani to, že na čele všetkých relevantných politických strán v parlamente, aj tých novozaložených, sú muži. Muži tvoria väčšinu vlády.
