Autorka je redaktorkou Lidových novin
Tá správa ma zarazila. Vyvolala vo mne nepríjemné spomienky. Pritom v ruských médiách to bola neveľká stať bez pompézneho titulku.
Jednoducho 5. februára 2018 v tichosti, po dlhej chorobe – na rakovinu – zomrel šéf celoštátneho Združenia veteránov výsadkárov a vojsk osobitného určenia, plukovník v zálohe Pavel Popovskich.
Do čerta, Popovskich, Popovskich... nejako čudne mi to znie v ušiach. A potom si spomeniem. Boli to moje prvé roky v Rusku. Prvé skúsenosti s tou drsnou a krásnou krajinou. Prvá nezvratná strata dobrého priateľa.
Televízia šilelis aj cisterny s naftou
16. októbra 1994 sme sa videli naposledy. Deň potom mu niekto poslal kufrík, údajne supertajné dokumenty. Odišiel si preň na Kazanskú stanicu.
Volal ma, nech idem s ním. Z pražskej redakcie mi prišla na ten deň iná úloha. Hodinu popoludní sa Dima vrátil do svojej kancelárie v domovskej redakcii novín so smiešne archaickým názvom Moskovskij komsomolec.
Ani si nezložil bundu. Bol nedočkavý. Sadol si k stolu hneď vedľa okna a otvoril kufrík. Ozvala sa ohlušujúca rana. Jeho posledné slová boli: „To sa nemalo stať ... nemôžem dýchať ..."
Záchranka prišla až 40 minút od explózie. Kolegovia novinára, investigatívneho reportéra a nesmierne čestného húževnatého mladého muža Dmitrija Cholodova, sa snažili ako mohli, poskytnúť potrebnú pomoc. Zranenia ale boli strašné. Ten, kto kufríkovú bombu vyrobil, si vystačil s 200 gramami TNT.
Vedel, že Dmitrij ho bude otvárať sám. Najväčšie tržné rany mal v oblasti bedier. Jedna noha bola prakticky odtrhnutá od trupu. Umieral vo veľkých bolestiach.
Tragédia sa stala len niekoľko dní pred plánovaným vystúpením Cholodova v ruskom parlamente, kde mal predniesť správu o gigantickej korupcii v ruskej armáde.
