Marek Maďarič zmenil scenár politickej hry, ktorú sa Robert Fico rozhodol hrať. Tým, že odstupuje z pozície ministra kultúry, zrušil Ficov refrén: niet dôvod na vyvodenie akejkoľvek zodpovednosti kohokoľvek.

Odchod Maďariča ponúka pre občanov zvyšky akejsi politickej kultúry, vďaka za ne, ale zrejme nemajú stranícku príslušnosť a sú len Maďaričove.
Gesto odchádzajúceho ministra kultúry potvrdzuje, že vražda novinára nie je udalosťou, ktorú môže vláda uhrať zmenou mediálnej stratégie, krízovou komunikáciou alebo balíčkami peňazí na stole - v spoločnosti kukláča na úrade vlády.
Brutálna vražda Jána Kuciaka otvára mnoho súvislostí, aj v symbolickej rovine. Robert Fico nemôže zabrániť, aby sa v tejto súvislosti novinári nezamýšľali aj nad samotnou atmosférou v spoločnosti. Ktorá sa aj s pričinením politikov, čo označujú novinárov a kritické médiá ako nepriateľov národa, agresivizuje.
Kedy, ak nie po brutálnej poprave novinára, je čas hovoriť o atmosfére? Kedy je čas hovoriť o tom, že trolovia v diskusiách denne strieľajú do novinárov, zatiaľ verbálne?
S ľahkosťou posielajú nepriateľov národa do plynu.
My novinári rozumieme, že nemáme potvrdený motív vraždy a nevieme všetky podrobnosti. Ale to nič nemení na otázke: kedy, ak nie teraz je ten správny čas?