Človek by si pomyslel, že niektoré veci sú jasné. Napríklad, že úkladná vražda dvoch mladých ľudí je najťažší zločin a hriech, pri ktorom nenájdeme ani gram poľahčujúcej okolnosti.

Rovnako sa zdá jasné, že každého museli šokovať odhalenia zavraždeného Jána Kuciaka, Ivana Mega a ďalších novinárov. Bez ohľadu na to, či bol práve toto motív, pre ktorý novinár a jeho partnerka prišli o život, alebo nie – nik z nás predsa nechce žiť v krajine ovládanej mafiou.
A predsa sa snažia verejnú mienku ovládnuť názory, ktoré tieto na pohľad jasné veci spochybňujú a devalvujú.
Dobre, nemusí nás prekvapiť, ak anonymný internetový hrdina napíše: „Za tie klamstvá a manipulácie si iné ani presstitútky nezaslúžia.“
Ale ak niekto sústavne a znevažujúcim spôsobom vandalizuje profil Jána Kuciaka na wikipédii, treba spozornieť, pretože tu už nejde o výkrik osamelého radikála, ale o cielenú snahu ovládnuť tón verejnej diskusie, utopiť ju v konšpiračných vodách a vykresliť udalosti posledných dní ako rozbušku Sorosom organizovanej majdanovskej revolúcie.
Už sme si aj zvykli, že v takomto pokrivenom zrkadle vidia problém kotlebovci, ktorí pritom ako antisystémová strana vyrástli na zlosti ľudí a odmietaní skorumpovaného systému – a predsa mu robia advokátov a obraňujú ho! A, pozor, kryjú Smeru chrbát!