Martin Kasarda je pedagóg a publicista
Lenka Ovčáčková a kol.: O původu kultury, Academia, Praha 2017
Priznajme si, hovoriť na Slovensku o blízkom vzťahu vývoja kultúry a evolúcii stále nie je práve najčastejší jav. Veď už keď sme uznali, že Adam a Eva pochádzajú z opice, nebudeme predsa hovoriť až tak nahlas o tom, že aj samotná „kultúra“ (zámerne dávame do úvodzoviek, pretože vlastne nevieme, čo sa za týmto slovom schováva), je svojím spôsobom mutagénny materiál. A ako taký sa tento materiál vyvíja, obsahuje množstvo virálnych koncepcií, fikcií a slepých vývojových uličiek, ktoré sa občas tvária ako neprekonateľná pravda.
Kolektív rešpektovaných českých antropológov, biológov, filozofov a historikov sa rozhodol zamyslieť sa nad tým, ako sa vlastne kultúra vyvíja, či funguje na základe evolučných princípov akceptovaných v prírodných vedách a čo sa vlastne stane, keď vedecký aparát Darwinovej teórie aplikujeme na poznanie v kultúrnom prostredí.
Okrem samotnej editorky Lenky Ovčáčkovej pracovali na knihe napríklad Stanislav Komárek, Jaroslav Flegr, Anton Markoš či Zdeněk Kratochvíl, čo sú dnes rešpektované mená českej vedy a zároveň záruka toho, že čítanie to nebude veru jednoduché, ale zato podnetné a polemické.
Štyri strany kruhu
Pri precíznej „nemeckosti“ vedy v stredoeurópskom priestore (tak odlišnej od esejistiky anglo-amerického typu) je len prirodzené, že temer polovicu publikácie tvoria texty, ktoré vytvárajú sieť citátov z diel inšpirátorov pohľadu na problematiku vývoja kultúry ako evolučného procesu. Samozrejme, všetko sa začalo v antike, ale pohľad na jednotlivé práce biológov, filozofov, antropológov môže predstavovať spletitú močiarnu bažinu, z ktorej akoby nebolo úniku.
Prirodzene, pri odborných kulturologických textoch (kniha vyšla v prestížnom českom vydavateľstve Academia) treba rátať s tým, že stojíme na pleciach našich predchodcov, ktorí nás inšpirujú. Ale pri kolektívnych monografiách takéhoto typu hrozí, že sústredenie sa na jednotlivosti u každého z autorov môže kaziť celkový dojem a vyvolávať pocit, že sa v pingpongu citátov a odkazov stávate obeťou hľadania štyroch strán kruhu poznania.
Toto je akademické upozornenie na koncepciu knihy, aby ste sa nebáli, keď budete narážať na prehnanú citátomániu. Môže za to vyššie spomínané presvedčenie o potrebe replikovať. Napriek tejto snahe zastrieť myšlienky citátmi však kniha ponúka mnoho provokatívnych a zaujímavých podnetov. A tak sa nevzdávajte a po úvodných štúdiách venovaných histórii evolučného myslenia či archeológie sa môžete plne vrhnúť na ďalšie texty pátrajúce po spojení kulturológie a evolučnej teórie.
Kultúra ako produkt evolúcie
Dnes, pri hľadaní odpovedí, odkiaľ sa vzala kultúra, hľadá sa najmä odpoveď na otázku, kedy a prečo nastal ten moment, keď sa z opice stáva odrazu mysliaci tvor vytvárajúci zložité znakové systémy, ktoré viedli k vzniku náboženstiev i internetu. A ktoré sú tie zmeny, ktoré určujúcim spôsobom modifikovali naše vnímanie reality, lebo – povedzme si úprimne – realitu vždy vidíme tak, ako nám ju zobrazuje kultúrny kontext, v ktorom sme sa narodili a v ktorom žijeme.
