S okrúhlymi stolmi nemá Slovensko v posledných rokoch dobré skúsenosti. Posledný sa uskutočnil počas vlaňajšej koaličnej krízy, spôsobenej ruvačkou koaličných strán o privatizáciu Slovenskej poisťovne. Verejnosť sa vtedy mohla veľa dozvedieť o tom, kde sa končí robotnícka česť ZRS a národná hrdosť SNS, avšak aj "úprimné konštatovanie" Jána Slotu o lžiach ako pracovných metódach predsedu vlády. Okrúhly stôl nič nevyriešil a situácia sa o niekoľko dní vrátila do starých koľají - premiérovi sa neoddá veriť, jeho partneri majú handrový charakter a SDĽ-ka zabrala. To, že s okrúhlymi stolmi nebýva veľa dobrých skúseností, je pochopiteľné - okrúhle stoly sa zvolávajú vo výnimočných situáciách, keď nefunguje normálna komunikácia medzi politickými partnermi či protivníkmi, a "neriešiteľné" politické a spoločenské problémy sa neriešia tam, kde by sa mali - na pôde zákonodarných, výkonných a samosprávnych orgánov. Najmä ak v týchto orgánoch vznikli a len od nich závisí, či neriešiteľnými aj zostanú.
Existujú však aj iné okrúhle stoly - o jednom z nich píše Adam Michnik na tejto strane v súvislosti s odchodom generála Jaruzelského z funkcie. Predpokladom úspešnosti okrúhleho stola je (prinajmenej poľský príklad o tom hovorí) však pochopenie príčin a zodpovednosti za spôsobený stav. Generál Jaruzelski navyše dodal aj (na Slovensku nepredstaviteľné) slovíčko "odpusťte".