Na Slovensku zavraždili novinára. Táto veta prepisuje správu o stave spoločnosti. A prvé reakcie premiéra a ministra vnútra ukazujú, že zo slovenskej politiky vymizol akýsi elementárny pocit hanby a predpoklad morálnych zábran.
Vyšetrenie vraždy v normálne fungujúcej demokratickej spoločnosti má byť samozrejmosťou. A proces nemôže nahradiť ten ďalší: znovunastavenie desivo nízkej latky morálnej zodpovednosti. Schopnosti vnímať vážnosť takéhoto činu v symbolickej rovine, ktorá spoločnosťou hýbe.

Robert Kaliňák mal odstúpiť už pomerne dávno. Skôr, než deň po vražde novinára.
Jeho povestný „deadline“ definitívne vypršal po tejto tragédii. Namiesto toho však dýcha vyšetrovaniu na krk. Na čo nemá morálnu legitimitu ani dôveru veľkej časti novinárskej obce.
Ostať európskym a demokratickým národom, aj v obklopení priberajúcich autokratov, si vyžaduje viac než len politické deklarácie o tom, že sme na tom lepšie než naši susedia.
Náznaky, že národ by mal uniesť nejaké obete na oltár stability – zažmúrené oči nad prešľapmi, korupciou, aroganciou, stratou morálky, hanby a zábran – už dávno neobstoja.
Dnes sa na občianskych protestoch stretnú ľudia po celej krajine, čo naznačuje, že mnohí pochopili vážnosť tejto situácie.
Toho, že sa rozhoduje o charaktere tejto krajiny, nielen politickej, ale aj morálnej.