Autor je ústavný právnik
Prípadný pád vlády sa tu zvykol automaticky spájať s predčasnými voľbami. Skúsenosť toto spojenie síce opodstatňuje, ústava ho však ani zďaleka nepredpisuje. Vláda môže podať demisiu či stratiť dôveru parlamentnej väčšiny, samo osebe to však neznamená nové voľby.
Môj osobný odhad, že sa prinajmenšom do leta 90 poslancov na schválenie predčasných volieb nenájde, nie je zaujímavý, je to odhad bez akýchkoľvek informácií „zvnútra“ a vychádzajúci z amatérskej psychológie.
Kvalifikovanejšia už azda môže byť úvaha o tom, čo ústava hovorí o situácii, keď vláda buď podá demisiu, alebo stratí dôveru parlamentu.
Demisia je výhodnejšia
Ak vláda, respektíve jej predseda podá demisiu, prezident vládu odvolá a poverí ju výkonom pôsobnosti v plnom rozsahu až do vymenovania novej vlády. Ak vláda stratí dôveru parlamentu, prezident vládu odvolá a poverí ju výkonom vecne obmedzenej pôsobnosti až do vymenovania novej.
Výkon niektorých právomocí takejto vlády je dokonca viazaný na súhlas hlavy štátu.
Určite ste si všimli rozdiel v rozsahu pôsobnosti, akým by vláda v závislosti od dôvodu odvolania disponovala. Ak by chcela mať zachovaný plný kompetenčný rádius, bolo by pre ňu výhodnejšie podať demisiu, než sa nechať „zrušiť“ parlamentom.
Ak sa totiž o orgáne, ktorý už len dosluhuje, hovorí ako o chromej kačke, tak vláda, ktorá príde o dôveru parlamentnej väčšiny, je kačkou vyslovene paralyzovanou.
