Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Posledné dni nami mixuje slušný kokteil emócií. Rozhorčení voláme po spravodlivosti, presýtení kauzami, ubití lžami, politickými polopravdami, zobudili sme sa z letargie a apatie, na ktorú sme si, či sa nám to páči, alebo nepáči, zvykli.
Ako to už býva, hľadajú sa vinníci, dúfame v spravodlivý trest. V prvom pláne je nám všetkým jasné, že svoju mieru zodpovednosti nesie v prvom rade vláda, výkonné zložky moci. Oni. Tí zlí, tí druhí.
V piatok som bola hrdá na všetkých, ktorí ukázali, že sa vieme zjednotiť, že nám záleží, že cítime zodpovednosť, aby sme pomohli riešiť situáciu, v ktorej sme sa ocitli, akou krajinou sme. Každé mesto a každý účastník, pri väčšej či menšej účasti, ukázal, že vieme vyjsť z komfortnej zóny, chceme niečo spraviť a chceme pomôcť.
V piatok sme všetci boli novinármi, novinári po dlhšom čase mohli byť hrdí na svoj stav, a verím, že si mnohí vstúpili do svedomia, do akej miery by oni vedeli byť na Jánovom mieste, do akej miery boli aj oni letargickí, a či by dokázali to, o čo sa snažil Ján svojou investigatívnou prácou. Či by im to prešlo v redakcii, či u majiteľa.
