Zrejme je prirodzené, po šokujúcej vražde Jána a Martiny, že novinári robia inventúru vlastných skúseností s násilím a snažia sa pochopiť to. Súviselo to nejako s mojou prácou? je asi dominantná myšlienka u každého, koho nevysvetliteľne zbili, uväznili alebo komu na zastrašenie ukradli auto. Kto mi to urobil? Zaplatili im za to? Čo dúfali, že tým dosiahnu?
Iba pomaly si uvedomujeme, že momentálne sa vynára nový okruh otázok, ktoré si kladie každý, kto pracoval na rovnakom type tém ako Ján – otázok natoľko zákerne nepredstaviteľných, že je bolestivé už len ich napísať.
Zabili by môjho partnera/partnerku, keby prišli k nám domov? Zabili by moje deti?
Sám ešte neviem, čo s týmito otázkami a predstavujem si, že mnohí kolegovia sú v podobnej situácii. Takže ich odsuniem a pozriem sa na vec z iného uhla.
V sobotu mi na facebooku napísal muž, ktorý sám seba nazval Tiborom Gecim. Bola to dlhá, konšpiračná tiráda o „sorosovskom pláne na rozvrátenie nášho štátu", ktorú Geci uviedol slovami: „Tom, ty jeden genetický odpad.“
Človek by povedal, že to je trúfalé vyhlásenie od človeka, ktorý uvádza medzi svojimi priateľmi Antonina Vadalu. No potom mi svitlo – mnohé z nezmyselných „argumentov“, ktoré Geci presadzoval pri obhajobe svojich „názorov“, bolo rovnakých, aké za posledný týždeň prinášajú Robert Fico a jeho zástancovia.
