PÍŠE TOMÁŠ MICHAĽÁK - FÓRUM

Čo nám minulosť Sýrie hovorí o jej budúcnosti

Prekreslenie sýrskych, ale aj irackých hraníc sa javí ako nevyhnutné.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je politológ a arabista

Osem rokov občianskej vojny v Sýrii sa okrem obrovskej ľudskej tragédie vyznačuje najmä neprehľadnou a zároveň neustále sa meniacou situáciou. Množstvo rôznych armád a milícií bojujúcich raz proti sebe a potom zase spolu proti niekomu inému, vytvára absurdný obraz. Nie je to prvý raz, čo sa nám pri pohľade na zábery z vojnovej Sýrie vynára otázka – dalo sa tejto situácii zabrániť?

Skúsme teraz zabudnúť na konkrétne príčiny vojny v Sýrii, ako bola ekonomická kríza, tzv. arabská jar alebo brutálne potlačenie protivládnych demonštrácií. Pozrime sa na túto otázku z historicko-politického hľadiska. Mala Sýria ako politický subjekt vôbec nádej na prežitie?

Článok pokračuje pod video reklamou

Z vôle Francúzov a Britov

História modernej Sýrie nemá ani sto rokov. Sýrsky národ alebo sýrsky ľud by sme v minulosti márne hľadali. V Levante, ako sa táto časť územia historicky nazývala, sa obyvatelia delili podľa príslušnosti k mestu, kmeňu, náboženstvu alebo jazyku, pričom prevládali islam a arabčina. Politický celok, ktorý sa dnes volá Sýria, vznikol až ako výsledok dohody medzi koloniálnymi mocnosťami Francúzskom a Veľkou Britániou v 20. storočí.

Tieto dve krajiny, na základe 22. článku Versaillskej zmluvy z 18. júna 1919, prevzali zodpovednosť za arabské oblasti v Levante, ktoré až do konca prvej svetovej vojny patrili Osmanskej ríši. Táto „zodpovednosť“ dostala názov mandátna správa, čo bolo len iné pomenovanie pre kolóniu. Celé územie, ktoré od porazenej Osmanskej ríše odtrhli, si potom rozdelili a podľa imperiálnej zásady „rozdeľuj a panuj“ vytvorili nové územné celky.

Veľká Británia vytvorila mandáty Irak a Palestína (neskôr rozdelená na Zajordánsko a Palestínu) a Francúzsko zriadilo mandát Sýria, od ktorého potom odtrhlo časť územia a nazvalo ho Veľký Libanon (dnešný Libanon). No a tu sa dostávame ku koreňu problému.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C59J2 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C59J2 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Vojna v Sýrii


Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.

Neprehliadnite tiež

Kým je čo piť (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

Komentár Zuzany Kepplovej

Maďarsko je diera v plote

Po Malte a daňových rajoch poznáme ďalšie miesto, kade do Európy fúka bezprávie.