PÍŠE TOMÁŠ MICHAĽÁK - FÓRUM

Čo nám minulosť Sýrie hovorí o jej budúcnosti

Prekreslenie sýrskych, ale aj irackých hraníc sa javí ako nevyhnutné.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je politológ a arabista

Osem rokov občianskej vojny v Sýrii sa okrem obrovskej ľudskej tragédie vyznačuje najmä neprehľadnou a zároveň neustále sa meniacou situáciou. Množstvo rôznych armád a milícií bojujúcich raz proti sebe a potom zase spolu proti niekomu inému, vytvára absurdný obraz. Nie je to prvý raz, čo sa nám pri pohľade na zábery z vojnovej Sýrie vynára otázka – dalo sa tejto situácii zabrániť?

Skúsme teraz zabudnúť na konkrétne príčiny vojny v Sýrii, ako bola ekonomická kríza, tzv. arabská jar alebo brutálne potlačenie protivládnych demonštrácií. Pozrime sa na túto otázku z historicko-politického hľadiska. Mala Sýria ako politický subjekt vôbec nádej na prežitie?

Článok pokračuje pod video reklamou

Z vôle Francúzov a Britov

História modernej Sýrie nemá ani sto rokov. Sýrsky národ alebo sýrsky ľud by sme v minulosti márne hľadali. V Levante, ako sa táto časť územia historicky nazývala, sa obyvatelia delili podľa príslušnosti k mestu, kmeňu, náboženstvu alebo jazyku, pričom prevládali islam a arabčina. Politický celok, ktorý sa dnes volá Sýria, vznikol až ako výsledok dohody medzi koloniálnymi mocnosťami Francúzskom a Veľkou Britániou v 20. storočí.

Tieto dve krajiny, na základe 22. článku Versaillskej zmluvy z 18. júna 1919, prevzali zodpovednosť za arabské oblasti v Levante, ktoré až do konca prvej svetovej vojny patrili Osmanskej ríši. Táto „zodpovednosť“ dostala názov mandátna správa, čo bolo len iné pomenovanie pre kolóniu. Celé územie, ktoré od porazenej Osmanskej ríše odtrhli, si potom rozdelili a podľa imperiálnej zásady „rozdeľuj a panuj“ vytvorili nové územné celky.

Veľká Británia vytvorila mandáty Irak a Palestína (neskôr rozdelená na Zajordánsko a Palestínu) a Francúzsko zriadilo mandát Sýria, od ktorého potom odtrhlo časť územia a nazvalo ho Veľký Libanon (dnešný Libanon). No a tu sa dostávame ku koreňu problému.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59J2 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59J2 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Vojna v Sýrii


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

Neprehliadnite tiež

Píše Ladislav Miko

Obchod nám ukazuje, v čom je sila EÚ

Jednotná Únia si diktuje podmienky, ktoré by štáty jednotlivo sotva vyrokovali.

Ako vyjde slnko? (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Najzbytočnejší spor Únie

Strkanie do susedov je proti našim záujmom.