SME

Vražda je posolstvom teroru pre všetkých novinárov

Keď padla železná opona, neexistoval na Východe lepšie vybudovaný podnik než zločinecké organizácie z Talianska.

Plamienky za zavraždeného novinára Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. (Zdroj: Martin Pavelek)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je taliansky novinár a spisovateľ, venuje sa témam spojeným s organizovaným zločinom.

Ján Kuciak – aspoň tak sa dá predpokladať z doterajších zistení – zaplatil životom za svoju novinársku prácu. Pred smrťou skúmal prepojenia medzi podnikateľmi, kalábrijskou mafiou a politikou. Systém, ktorý funguje vždy podľa toho istého algoritmu: ’Ndrangheta dodá kapitál, podnikateľ ho investuje, politik za peniaze biznis umožní a nakoniec na tom všetci dobre zarobia.

V krajinách východnej Európy však tento systém neprináša politikom iba peniaze, ale aj voličské hlasy. Pretože kto sa stane turniketom pre peniaze mafie, môže zároveň počítať aj s impulzom pre ekonomiku vo svojej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zločinecké mafiánske organizácie môžeme označiť za prvú západnú skupinu podnikateľov, ktorá pestovala stabilné obchodné vzťahy s komunistickými režimami – takýmto spôsobom sa organizovaný zločin pevne usadil v celej východnej Európe.

Pomáhali Talianom podnikať

Mafiánske skupiny v režimoch východného bloku síce nemohli nadobúdať vlastníctvo, zato sa mohli spoľahnúť na dve veci: na skorumpovanosť politických elít, ktoré im umožnili stať sa vládcami pašerákov. A na čosi ako monopol na všetky západné produkty, ktoré sa do krajín reálneho socializmu pašovali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď zločinecká organizácia koná takto, vie, že za to zaplatí vysokú cenu v podobe represií a mediálnej pozornosti. Preto musí rátať aj s poškodením biznisu. No to všetko je zakalkulované v cene.

Keď padla železná opona, neexistoval na Východe lepšie vybudovaný podnik než zločinecké organizácie z Talianska. Mafiánske klany sa stali barlami, o ktoré sa opierala krehká buržoázia krajín bývalého východného bloku, keď začala ekonomicky rásť: pôsobili ako sprostredkovatelia talianskych firiem, ktoré v postkomunistickej Európe inak nenachádzali dôveryhodných partnerov.

Talianske firmy chceli expandovať do východnej Európy, ale zdalo sa, akoby bolo vylúčené robiť to legálne, pretože politickí vládcovia zanechali len trosky vrátane totálne prehnitých úradov. Kto sa vtedy zveril niektorému z klanov, dostal agentúrny servis, ktorý bleskovo vybavil formality a podnikanie bolo pripravené na štart. Mafia garantovala firmám zo Západu lacnú pracovnú silu, efektívnu výrobu a to všetko bez odborov – úplný podnikateľský raj. Aj pre skupinu Bardellino, ako o tom vo svojom priznaní hovoril Carmine Schiavone.

Francesco Schiavone, nazývaný Cicciariello, investoval na Slovensku a v Poľsku, Luigia Diana v Maďarsku, banda Grande Aracri v Rumunsku, Antonio Prudentino (Sacra Corona Unita) v Albánsku a Cosa Nostra do odpadového hospodárstva v Rumunsku. Krajiny východnej Európy však mafiánom nesľúbili len bohatstvo, ale aj miesto, kde sa schovajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj na Slovensku sa dalo skryť

Mnohí to tak urobili: Ugo De Lucia v Poprade na Slovensku, Pietro Licciardi v Prahe, Giancarlo De Luca v Nagylaku (v Maďarsku na rumunskej hranici), Pino Bonavita v Prahe, Pasqualino Ariganello v Alba Iulia v Rumunsku, Antonio Cella v Glogówe v Poľsku a Pasquale Avagliano v Temešvári v Rumunsku.

Ján Kuciak bol jedným z mála novinárov, vo východnej Európe takých cenných, ktorí kompenzovali nečinnosť polície a nezáujem politiky. V krajine, kde kontakty s mafiou nie sú trestné, vyniesol na svetlo, ako sú slovenskí podnikatelia prepojení s ’Ndranghetou, menovite s klanom z mafiánskej bašty Bova Marina zo samotnej špičky čižmy.

Prišli na Slovensko po páde železnej opony s cieľom ovládnuť poľnohospodárstvo – a pod pláštikom poľnohospodárov sa dostali k poľnohospodárskym dotáciám Európskej únie. To všetko sa dialo s tichým súhlasom vlády slovenského premiéra Roberta Fica.

Traktory, zbrane a drogy

Prvou veľkou sférou biznisu, na ktorú chceli mať talianske organizácie v krajinách východnej Európy monopol, však bol obchod so zbraňami. Československo bolo odjakživa preslávené veľmi žiadaným výrobkom, ktorý ho v očiach povyšoval nad iné krajiny: puškou VZ 58, ktorú v päťdesiatom ôsmom skonštruoval inžinier Jiří Čermák, útočná zbraň, schopná odpáliť 800 striel za minútu.

Je to variant AK 47, čiže kalašnikova, ale oveľa lacnejší. Tisícky takýchto pušiek v skladoch československej armády boli kedysi zárodkom veľkého biznisu talianskych zločineckých združení. Zbrane z bývalej ČSSR boli, mimochodom, neodolateľné nielen pre taliansku mafiu. V januári 2015 boli pri atentátoch v redakcii Charlie Hebdo a v supermarkete Hyper Cacher v Paríži použité vylepšené zbrane komunistickej československej armády.

Obchodovanie so zbraňami sa rozšírilo po celej východnej Európe: vo februári 1986 bol odpočutý telefonát, v ktorom sa príslušníci klanu Nuvolettovcov snažili predať bývalej NDR tank Leopard.

K zbraniam pribudli drogy. Dovtedy bolo Slovensko len tranzitnou krajinou (hlavne na prepravu afganského heroínu na Západ), ale s lacnými letmi začali prichádzať do Bratislavy mladí turisti, na čo bola Bratislava v porovnaní so známymi destináciami ako Praha pripravená oveľa menej. Ilegálny biznis sa do mesta zažral veľmi rýchlo: od reštaurácií po hotely, od marihuany po kokaín, od prostitúcie k hazardným hrám – väčšina tohto obchodného sveta je pevne v rukách zločineckých združení.

Prečítajte si tiež: Autor knihy Gomora: Talianske mafie na Slovensku obchodujú už dlho Čítajte 

Nemecká sféra vplyvu

Česko a Slovensko boli napokon odjakživa územím, kde ste mohli naraziť na ruskú mafiu. Tridsiateho prvého mája 1995 v pražskej reštaruácii U Holubů prebehla razia, pri ktorej zadržali asi 200 ľudí, ruského krstného otca Semiona Mogileviča a klan Soľncevskaja bratva.

Východná Európa je čierna diera plná práčok špinavých peňazí a mafiánskych klanov, nielen talianskych. Osobitnú zodpovednosť za to nesie Nemecko: mafiánske zoskupenia sa zahniezďujú v "nemeckom Commonwealthe“, v krajinách východnej Európy hraničiacich s Nemeckom. Pre tieto krajiny má Nemecko mimoriadny ekonomický význam.

Ale ani v Nemecku, ani mimo jeho hraníc sa finančné toky nemeckých firiem, ktoré vyrábajú svoje výrobky vo východnej Európe, nekontrolujú dostatočne. Legislatíva v Nemecku a v krajinách východnej Európy nie je vôbec uspôsobená na to, aby mohla zastaviť vojenskú a ekonomickú moc mafiánskych organizácií.

Nový mafiánsky vzorec

Na poprave Jána Kuciaka, ktorá sa pripisuje ’Ndranghete, môžeme nový vidieť vzorec správania sa kalábrijských zločincov. Doposiaľ sa útokom na novinárov vždy vyhýbali. Viacerí si dnes myslia, že objednávateľmi boli talianski mafiáni, ale že zabijaci boli slovenskí. Táto hypotéza vychádza z detailov vraždy: poprava v dome obete, výstrel do hlavy snúbenice. To nezapadá do bežného postupu mafie, ktorá vraždí väčšinou na ulici (aj preto, aby svoj zločin maximálne zviditeľnila). Tu však musíme vyčkať na ďalšie zistenia.

’Ndrangheta a viac-menej všetky talianske zločinecké združenia stavajú v posledných rokoch u novinárov na vyhrážanie sa násilím alebo ničenie povesti – ničenie dôveryhodnosti. Ak sa ukáže, že za vraždu Jána Kuciaka nesie zodpovednosť ’Ndrangheta, znamenalo by to, že organizácia musela konať rýchlo, aby zabránila zverejneniu informácií. Skrátka, že už nemala čas delegitimizovať Jána Kuciaka, musela ho zastaviť a hotovo.

Keď zločinecká organizácia koná takto, vie, že za to zaplatí vysokú cenu v podobe represií a mediálnej pozornosti. Preto v konečnom dôsledku musí rátať aj s poškodením biznisu. No to všetko je zakalkulované v cene. Znamená to, že v tomto prípade bolo treba obetovať časť biznisu a časť organizácie, aby sa ochránili väčšie a komplexnejšie záujmy.

Ale nielen to. S vraždou je vyslaný teroristický odkaz všetkým novinárom: „Môžeme vás dostať všetkých, vás všetkých máme v hľadáčiku,“ to je posolstvo popravy Jána Kuciaka.

’Ndrangheta už seba samu na Slovensku nevidí v role hosťa. Tak ako v Nemecku alebo v Holandsku považuje mafia už dávno krajinu za svoje „teritórium“, čiže miesto, kde môže operovať rovnako ako vo svojich kalábrijských baštách. Predtým platilo: vonku sa nedá robiť všetko to čo doma. Ale od roku 2007, keď v Duisburgu v rámci sporu medzi klanmi ’Ndranghety bolo v jednej reštaurácii zabitých šesť ľudí, zábrany padli. Kalábria sa jednoducho rozšírila na sever a na východ.

Kým žijú, nik ich nechráni

Ján Kuciak je druhým novinárom zavraždeným v Európe v priebehu niekoľkých mesiacov. Pred ním zahynula na Malte Daphne Caruana Galizia. Zabíjanie novinárov môže pôsobiť ako strategická chyba, pretože to kvázi potvrdzuje tézy obete bez toho, aby došlo k súdnemu procesu. To však platí, len pokiaľ by sa občianskej spoločnosti a médiám podarilo udržať pozornosť verejnosti tak dlho, kým sa nevyšetrí, čo sa v skutočnosti stalo.

Mafiáni však dnes vedia – tak ako to už bolo od päťdesiatych do sedemdesiatych rokov –, že po vražde novinára stačí prežiť niekoľko dní vyšetrovania a pár hodín pozornosti na internete.

Dnes všetci oplakávajú Jána, odvážneho mladého muža, ktorého zavraždili. Ale kým sú novinári ako on ešte nažive, nikto nerobí nič na ich podporu. Sú vytesňovaní, znevažovaní a podsúva sa im, čo sa len dá (to sa dialo aj Daphne Caruana Galiziaovej). V Európe rovnako ako v Latinskej Amerike je jediným novinárom, ktorý sa môže spoľahnúť na podporu, mŕtvy novinár.

Text vyšiel v denníku La Repubblica, preklad zabezpečil portál Salon. Titulky sú redakčné.

Autor: Roberto Saviano

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ján Figeľ.

Čo sa zmenilo pre Slovensko od času keď sa snažilo o členstvo v NATO?


Ján Figeľ
Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


SkryťZatvoriť reklamu