Autor je politológ, pôsobí na Baltic Defence College v estónskom Tartu.
Jediný, kto tu doteraz hral rozumnú a rozvážnu partiu, bol Most. V strane po vražde počkali, a keďže sa nič nedialo, vyjadril sa predseda.
Keďže ministrovi vnútra netrklo, vyjadrila sa ministerka spravodlivosti. Zvolali republikovú radu a dali ostatným týždeň na premýšľanie.
Stále stačilo odvolať Kaliňáka, možno Gašpara a bolo by po funuse (úmyselný dvojzmysel). Stačilo ministerstvo vnútra vziať Smeru a dať ho odborníkovi, povedzme Spišiakovi. Lenže v nedeľu sa prezident unáhlil.

Keďže sa schyľovalo k fraške v podobe večernej reality show ústavných činiteľov na televíznej obrazovke, tak sčasti zaimprovizoval. Spomenul ten naozaj nešťastný "akýkoľvek motív" a dal premiérovi na výber odstúpenie (rozumej rekonštrukciu vlády) alebo predčasné voľby. Namiesto štátnického upokojovania situáciu naopak vyhrotil.
A že sa to uchytilo, bolo vidieť na večerných politických debatách, ktoré sa nepochopiteľne viedli aj okolo toho, či sa opakuje rok 1989. Fico to využil.
Zakopnutia premiér tresce
Toto celé bola chyba a nielen opozičných politikov uvrhlo prezidentovo vyhlásenie do riadneho ošiaľu. Premiér na to zareagoval, svetu div sa, útokom.
Aj keď mu stále stačilo ospravedlniť sa novinárom, odvolať Kaliňáka a pustiť ministerstvo vnútra. No dobre premyslený útok na pondelkovej tlačovej konferencii ošperkovanej Sorosom čo do prekvapivosti v ničom nezaostával.
Nezabúdajme na to, ako zdôraznil, že dobre váži každé slovo. Nie, Fico sa nezbláznil. Len dal našej krajine šach, po tom, ako mu dal prezident garde v nedeľu.