Fanfáry z Bruselu – aj odinakiaľ – ešte trúbili na slávu nemeckého CDU/CSU – SPD, a Únia už dostala nové torpédo do boku. Talianska voľba – ak trochu preženieme – má parametre i arómu erupcie Vezuvu. Všetky úľavy po voľbách holandských, francúzskych a nemeckých v zmysle, že sme sa šťastne vyhli civilizačnej križovatke, môžeme teraz ad acta do zberu odložiť.

Pohľad na ukazovateľ skóre – pravá koalícia (to je Berlusconi) 37 percent, M5S 32, demokrati 23 – je smútočné oznámenie, že na reformy, ktoré apeninské monštrum potrebuje najviac v EÚ, si Merkelová, Macron a všetci, čo na ne čakajú, môžu nechať zájsť chuť.
Antisystémové strany, ktoré sa na pôdoryse čižmy najširšie rozkročili – Hnutie piatich hviezd a Liga (severu), – nadobudli svoj chýr i preferencie batériami krajných postojov, z ktorých aj keby vycúvali, otočku o 180 stupňov proti vlastným sľubom a voličom urobiť nemôžu.