Odstúpenie komunistu Ondráčka z pozície šéfa výboru na kontrolu policajnej kontroly (GIBS), do ktorej bol ani nie pred týždňom zvolený, je ukážkou sily verejného tlaku. Z Česka, samozrejme.
Naštvali sa a skúsili to. Komunistická mláťačka tlak z českých námestí nevydržala Čítajte Kým „obušková“ minulosť pána, pardon, súdruha poslanca bola predmetom politického zápasu na pôde snemovne, Ondráček bojoval o „svoj“ post ako o život.
Tisíchlavé protesty v mnohých mestách, ktoré postulovali, že tĺcť ľudí v mene komunistickej strany znamená diskvalifikáciu na funkcie v demokratickom parlamente, Ondráčka „presvedčili“, aby sa vzdal a ďalej sa už nestrápňoval.
Doma sa vnucuje postreh, že slovenskí komunisti, pardon, smeráci, nemajú ani toľko vnímania a pochopenia pre verejnú objednávku ako ten český boľševik.
To, že „hlas ľudu, hlas boží“ je klišé, ešte neznamená, že vo významne vážnejšej situácii môžu ignorovať masívny dopyt či sa z neho dokonca vysmievať. Nad toľkou hluchotou a slepotou v demokracii by sa dalo len žasnúť, keby nedoslýchavosť verejnosť trestala. Ale netrestá.
