Autor je redaktorom MF DNES
Znovuzvolenie Miloša Zemana za českého prezidenta by v normálnej situácii neznamenalo oveľa viac ako trochu ďalšej hanby na medzinárodnej scéne. A niekoľko Zemanových ciest do Číny a Ruska a pokračovanie pojazdného kabaretu s názvom „návštevy pána prezidenta" v českých krajoch. Možno, že vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav ani to nie.
Lenže v situácii, keď v Poslaneckej snemovni získali takmer ústavnú väčšinu antisystémové strany ANO Andreja Babiša, KSČM Vojtěcha Filipa a SPD Tomia Okamuru, z ktorých posledné dve žiadajú vystúpenie z NATO a Európskej únie, je opätovný nástup Miloša Zemana do funkcie hlavy štátu veľmi znepokojivou správou.
Zemanova štvrtková inaugurácia tak môže byť sedemdesiat rokov po podobnej udalosti, keď sa prezidentom pofebruárového Československa stal hlavný pučista, komunista Klement Gottwald, umieráčikom českej demokracie. Umieráčikom, ktorému budú na cestu zvoniť zvony Svätovítskej katedrály, podobne ako pred onými sedemdesiatimi rokmi.
